Americký Kokeršpaniel

5. dubna 2008 v 18:52 |  Vyšľachtené zvieratá
Rodina španielov je veľká a pomerne stará. Už v roku 1368 nachádzame zmienku o plemene "Spanyell", ktoré sa neskôr rozdelilo do dvoch skupín, a to vodní španieli a španieli využívaní v pevnom teréne. Podrobnejšie delenie neskôr rozoznávalo španiele využívané v teréne podľa veľkosti, kokri a veľmi malí španieli boli rozlišovaní od španielov väčších rozmerov. Neskôr, keď boli kokri a malí španieli využívaní na úplne iné účely, boli ešte ďalej rozdelení. Z malých španielov sa stali anglickí toy španieli (napr. dnešní kavalieri) a boli chovaní predovšetkým ako domáci spoločníci, zatiaľ čo kokri si udržali svoju pôvodnú klasifikáciu ako poľovné plemeno. Preto je kokeršpaniel dodnes najmenším členom skupiny sliedičov.
Ako veľmi cenný pomocník poľovníkov bol tento pes známy vo svojich začiatkoch pod rôznymi menami, napr. "cocker", "cocking spaniel", až sa nakoniec vďaka špecializácii na bažanty dopracoval ku konečnému "Cocker Spaniel". Až v roku 1883 boli na výstavách v Anglicku utvorené triedy pre toto plemeno a až v roku 1892 dostal kokeršpaniel status plemena v plemennej knihe anglického Kennel Clubu. V tejto zemi sa teda kokeršpaniel vystavoval už od začiatku 80-tych rokov minulého storočia. Poľovné skúšky pre toto plemeno začal organizovať až Cocker Spaniel Field Trial Club v USA v roku 1924. A tu sa neskôr kokeršpaniel začal v type, veľkosti a farbe vyvíjať podstatne inak, ako plemeno známe dnes ako anglický kokeršpaniel.
American Spaniel Club je rodičovským klubom dnešného amerického kokra a bol založený v roku 1881. Klub chovateľov anglických kokrov bol v USA založený až v roku 1935. Tieto dva druhy kokeršpanielov boli vtedy vystavované spolu ako odlišné variety. Pani Geraldine R. Dodge, prezidentka Klubu chovateľov anglických kokeršpanielov urobila rozsiahly prieskum rodokmeňov kokrov v Anglicku, Kanade a USA. Aby odlíšila čisté anglické línie od americkej varianty kokra, jej výskum zasiahol až do histórie kokrov z roku 1892. Toto sa stalo v roku 1941. V tomto období sa už v chove jednoznačne rozlišovali dva varianty plemena. American Kennel Club uznal rozdelenie týchto plemien v septembri 1946, ale až v januári 1947 sa nové plemeno začalo registrovať v plemennej knihe pod vlastným názvom.
Amerického kokra robí schopným poľovným psom jemu vlastná chuť loviť, v prípade, že je správne poľovne vedený. Aj keď má americký koker oveľa hustejšiu a dlhšiu srsť ako anglický koker, toto plemeno si veľmi dobre vedie v teréne a pri správnej kvalite srsti (nie vatovitej) jej dĺžka nespôsobuje problémy. Plemeno americký koker je vhodné ako na výstavy exteriéru, tak i na skúšky poslušnosti a poľovné skúšky. Nie sú výnimkou jedinci excelujúci vo všetkých troch uvedených disciplínach. Popularitu si toto plemeno získalo najviac ako domáci spoločník - je veľkým milovníkom svojho domova a rodiny, verný a adaptabilný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama